SEN 2006
DRÁŽĎANY
K oblohe stúpam, paluba plná ľudí
No cítim sa sám, len v duchu Tvoje dlane hladím
A zem pomaly vzďaľuje sa, mizne
Neviem, čo vyvedie ma z nekonečnej trýzne
Oblaky pod nami a domy sú ako mravce
V srdci mám cunami a spomienky také vzácne
Lietadlom lomcuje nekonečný silný vír
Je to už týždeň, čo prišiel ten krutý chýr
A ty si svoju ubolenú dušu
Liečiš v spoločnosti detí
Opatríš ich, keď treba, dáš pusu
Ako ten čas bez Teba letí
Cítim, ako rýchlo starnem, z hodiny na hodinu
Kým túžobne čakal som na piatky
Čas hral proti nám krutú hru
A teraz ho mám mnoho, môžem dávať na splátky
Hotel krásny a všade história dýcha
Do okna mi smutne hľadí Labe
Starý most murovaný, sála z neho pýcha
Láka ma do svojich útrob a len kvôli Tebe
Aký vie byť život krutý, keď človek zmysel stratí
Nechcem sa zmieriť s tým, že sa už nevrátiš
A veže Drážďan smejú sa mi, aký som malý:
Zaváhal si chlapče, v najnevhodnejšej chvíli!
Svieži vzduch od slávnej rieky vanie
Kde sa podel môj milovaný anjel?
Dokonalá bytosť s prvkami čertice
Za jedinú sekundu dal by som tisíce
Ako sme ďaleko a pritom tak blízko
Ešte aj dnes vnímam, kedy cítiš úzkosť
Vnútrom mi stále neznáma sila zmieta
Viem, že prišiel som o jedinečné dievča
Pár unáhlených slov a pár zúfalých činov
Nenávidíš ma. A len mojou vinou
Už nikdy mi nevenuješ ani jeden úsmev
Ó, prečo sú cesty lásky vždycky také úzke?
Či nebola dohoda medzi nami možná?
Veď po šiestich mesiacoch už človeka poznáš
Veľká prázdna posteľ a prepychová izba
Ako veľmi mi láska práve teraz chýbaš
Chcel by som Ti nežne hladiť jemnú tvár
Cítiť teplo Tvojich rúk, najkrajší to dar
Do svojich pier chcem pritúliť Tvoje ušká
Končekami prstov dotýkať sa Ti bruška
Hltať Tvoj dych voňavý a Tvoje sladké pery
A zároveň vedieť, že len Tebe môžem veriť
Kopírovať mapu Tvojich nežných oblín
A pritom Ti nekonečne krúžiť v miestach slabín
Smeješ sa, a po bruchu Ti lezú mravce
Ústami túžim spočítať Tvoje stavce
Bozkávať Ťa čoraz viac a vyvolať vášeň dlaňou
Po tom som nikdy netúžil so žiadnou inou ženou
Nechtami jemne šklbať Tvoje hladké stehná
Dať si sluchy k ústam a počuť ako stonáš
Cítiť, ako Ti nekonečná horúčava z lona sála
A pritom si sa rozkoše vždy tak veľmi bála
Hurikán vášní si vždy rozpútala v mojom tele
Ak si chcela, aby som bol šťastný, tak išlo Ti to skvele
A dnes spomienky Tvoje blednú a Tvoja tvár je taká vážna
Keď nechtiac a nebadane pomyslíš na toho blázna
Čo túžil sa celý život pri nohách Ti plaziť
A kŕmiť Ťa jahodami, na rukách Ťa nosiť
...
Vonku je tma, na terase plno ľudí
Nepatrím k nim, veď smiať sa ma nebaví
Park, fakle, tiene a fontány
Volajú ma, som proti nim bezbranný
Mohutná Elbe ma láka do svojich hlbín
Čo sa zmení, keď práve teraz skočím?
Silueta Tvoja krok držať nestačí
Mesto dýcha históriou, hlava sa mi točí
Centrum plné lásky, nehy, všelijakých vášní
Keby sme tu boli spolu, tak určite šťastní
Rúčku pravú – prázdnu – márne silno zvieram
Po námestí bez cieľa sa sám ponevieram
Prečo teraz nie sme spolu?
Napadá mi, keď kráčam ku kostolu
Krásne chrámy, múzeá i katedrály
Tvoj posledný pohľad na duši ma páli
Kedysi dávno padali tu bomby, domy, strechy
Cítim pach krvi, počujem krik i slová útechy
Silné mesto sa však z traumy rýchlo spamätalo
Ako by asi telo zareagovalo?
Hodil som Ti granát do zraniteľnej duše
V hlave mám rozbušku a v srdci šíp z kuše
Keď voda vo vani pomaličky chladne
Uvedomujem si, že som celkom na dne
Na luxusné lôžko s myšlienkami leziem
Čoho si sa bála, či Ťa celú nezjem?
Sen
Keď svetlá zhasnú a som sám
V tme vidím Tvoju krásnu tvár
Každú noc, keď do postele si líham
O Tvojej láske nekonečnej snívam
A snívam aj počas spánku
Že hladím Tvoju jemnú sánku
Vo sne dotýkam sa teplých rúk
Na krásne chvíle nedokážem zabudnúť
Nežne láskam Tvoje boky
A vankúš môj volám Cvoky
Z plných síl chrbát Tvoj stískam
Prstami voňavé vlásky ískam
Teplo Tvojho tela cítim
Nikdy sa Ťa nenasýtim
Každú noc sa milujeme spolu
Rada bývaš hore a ja zasa dolu
A úsmev Tvoj je mena, ktorou platíš
Sníva sa mi, ako sa raz vrátiš
Každú noc sa do mojej mysle vkrádaš
Každú noc moje srdce tajne zrádzaš
Keď zo sna vždy zobudí ma Tvoj podmanivý hlas
Pred očami mizne mi najkrajšia zo všetkých krás
Vtedy mi do srdca silná bolesť vystrelí
Dobre viem, že naše cesty sa navzájom minuli
Viem
Viem, že všetko, čo má prísť, raz príde
Náš vzťah bol ako krásny príbeh
Rozprávka bez konca
Áno, viem, že už ma nikdy nechceš vidieť
Každý, kto ma pozná, pochopil, že
Milujem Ťa, aj keď som zostal sám
Viem, že do Tvojich pier sa chcem dívať
No Ty sa radšej predo mnou skrývaš
Pred láskou utekáš
Áno, viem, že ťahá Ťa preč vlastná pýcha
Diaľka, čo delí nás, nedá mi dýchať
Na obeť sa stále hráš
Viem, že som si Ťa mal viacej vážiť
A slová v mojich ústach si strážiť
Aby som Ťa nezranil
Áno, viem, že sa k Tebe nesmiem priblížiť
Bojíš sa, že by som Ti viac mohol ublížiť
Neskoro som Ťa pochopil
Viem, že naša chvíľa ešte príde
A Ty sama čakáš v tmavej izbe
Kým Ti oči otvorím
Áno, viem, že Tvoje srdce sa nehýbe
A v noci mysľou ležíš pri mne
Už Ťa nikdy nepustím
Hľadám, márne hľadám teplo Tvojich rúk
Padám, stále padám do bolestivých múk
Čakám, naveky budem čakať, že sa mi raz vrátiš späť
Volám, moja Milá, lepšej na tomto svete niet!
Rieka lásky
Plávali sme len v polovici
Rieky našej veľkej lásky
Ruka v ruke, líce pri líci
Vznášala si sa ľahkosťou vážky
Túžil som nás pritiahnuť k brehu
A ochrániť Ťa pred perejmi
No prsteň bol klincom do rakvy nášho vzťahu
A tak veľmi túžim zvolať: Láska, ver mi!
Moje telo môže patriť stovkám žien
Ale srdce bude navždy s Tebou
Moja drahá – nikdy nezabudnem
Hoci som Ti nedal slovo
Chcem cítiť, ako dýchaš
Chcem vidieť, ako žiješ
Prečo sa stále skrývaš?
Prečo mi ubližuješ?
Ak ublížil som prvý
Tak veľmi ma to mrzí
Nemôžem žiť ďalej, viem
Že lepšiu už nenájdem!
Teraz som vo vlaku sám
Prstom kreslím na okno Tvoju tvár
A vonku vládne silný dážď
Túžim byť Tvoj pršiplášť
Kus kovu, čo bude lapať hromy-blesky
Problémy, čo prináša život veľkomestský
Handrou, do ktorej si utrieš svoje sandále
Masérom, čo osvieži Ti nohy po bále