MARÍNA 2020
Nemožno mi Ťa neľúbiť
Tiež ma život skúšal
Z očí Ti smútok hľadí
No chcem Ti, drahá, sľúbiť
Hoc aj iný sa pokúšal
Počkám, veď sa máme radi!
***
Moje city k Tebe večné
Od chvíle, keď prvý pohľad si mi venovala
Neznámy klinec prikoval ma k stene
Hoc nebol som si istý, či si ma vnímala
Už sa blížiš krokom ladným
Srdce mi bije ako zvon
Roky sám, po láske som hladný
A cítim, že nie som z kola von
Si ako magnet, čo celý čas ma drží
A Tvojmu čaru nevládzem vzdorovať
Si taká jemná a ja mám chuť byť drzý
O Tvoju lásku sa chcem poruvať
Je jún, vonku tak krásne a Ty celá biela
V horúcom vzduchu vôňa omamná
Máš zlato na rukách i v srdci – a je ho veľa
Môžeš byť ženou, čo ma pomazná
No nechcem rozkoš na jednu noc
Si príliš dobrá a ja to viem
Od prvej chvíle máš v rukách moc
Hoc nevravím, že Ťa chcem
Prvé dni sú ako sen, si moja múza
Vstávam i zaspávam s krásnou predstavou
V mojom srdci o lásku nie je núdza
Vidím sám seba, jak kľačím pred Tebou
Sedíš ticho pri mne, keď píšem Ti správu
Túžim o Tebe zvedieť čoraz viac
Samé rany pod pás, kým nenachádzam pravú
No všetko beriem s pokorou, veď zajtra si tu zas
Ráno vyšlo slnko, nastal nový deň
A moje vnútro živí nádej, viera
Sám seba sa pýtam, či Ťa ozaj chcem
Odpoveď je jasnejšia než včera
Si ešte krajšia ako predtým
Opantala si ma, na prácu niet čas
Príjemná vôňa i dotyk letmý
Tvoj žiarivý úsmev i nežný hlas
Jak opustený pes za Tebou chodím
Nesmelo skúmam štíhle lýtka, členky
S radosťou Tvoje prosby plním
Červený lak na nohách i kérky
Nervózna si, no pri mne nájdeš kľud
Hoc zatiaľ uhýbam pohľadom
Na moje oči nechceš zabudnúť
Na chvíľku svet patrí len nám dvom
Od tej chvíle stále Ťa mám v hlave
Túžim spoznať Tvoje tajnosti i túžby
A často sa Ťa pýtam, že čo robíš práve
Chcem Ti byť oporou, stále naporúdzi
Keď si večer líham, šepkám Tvoje meno
A ráno budí ma spomienka na Tvoju tvár
To ešte netuším, aké máš bremeno
No viem, že stískať Ťa by bol krásny dar
Kiež by si bola planéta,
čo na mojom nebi žiari
jasným svetlom ako kométa.
Bohyňa, čo stojí na oltári.
Vo veľkej diali vidím Tvoj fialový lesk,
vo svojom žiali matne cítim vôňu levandulí
Keď sedela si pri mne, telom mi prešiel blesk
V srdci zahrmelo, keď sme sa minuli.
Kiež by si bola planéta,
čo mi na obežnej dráhe krúži
Tvoje oči, nos i pery.... snažím sa dívať dosýta
Hltám vôňu ako v sade plnom ruží.
V hlave mi beží krátky film,
vo sne rozpoznávam Tvoju tvár...
Si tá najkrajšia z hviezdnych víl,
byť Tvojím mesiacom bol by dar.
Dojímaš ma, aj keď sa to nezdá...
Na orbite očí už mám zase vlahu.
No pritom si len vzdialená hviezda
a letíš preč na mliečnu dráhu.
***
Sme si blízki, no zároveň si vzdialená
Počítam dni, kým Ťa zas uvidím
Nemáš čas na stretnutie a neviem, čo to znamená
Bolí ma srdce a od žiaľu nevidím
Sedím v súdnej sieni,
zrazu sa pri mne zjavíš.
Som celkom v Tvojom tieni,
no viem, že ma nezradíš.
V sále plno hlasov,
no všetky púšťam z hlavy.
Len Tvoj šepot znie tak jasno,
už nič ma nezachráni.
Snáď vieš, že hodná si obdivu.
A zrazu nebadane,
cítim Tvoju vôňu podmanivú,
v rukách mám Tvoje dlane.
***
Už neverím, že budeš ma chcieť
A opíjam sa na rybách
Nemôže byť všetko hneď
No stále som na pochybách
Tvoj hlas v telefóne jasný
Do eufórie prepadám
A deň je zrazu taký krásny
Tak možno predsa šancu mám
Zavriem oči, palcom vankúš hladím
A v hlave mám stále Tvoju tvár
Pred nami problém, s ktorým si neporadím
Keď vstanem ráno, na pomoc beriem snár
Chýba mi objatie, vôňa i teplý dych
Prepletené telá i prsty na nohách
Už sa vôbec nehanbím, kašlem na ostych
Milujem Tvoju chôdzu i lýtka v silonkách
Nechápem, čo sa vlastne stalo
Vždy, keď sme spolu, čas tak rýchlo letí
Obaja chceme viac, stále nám je málo
No berieme ohľady na deti
Pastva pre oči, keď vidia Tvoj pevný driek
Zovriem Ti úzky pás, zrazu tesná Ti je blúzka
Máš červeň v lícach, telo Ti robí napriek
Hryziem Ti bradavky a cítim, že si úzka
Spaľujúca vášeň Tebou lomcuje
A krv Ti do hlavy stúpa
Tak to má byť, keď sa s láskou obcuje
Veď na bozky nie si skúpa
***
Už mesiac sa ma strániš
Všetko je vraj vina moja
Hoc objatiam sa brániš
Bez nich nenájdeš pokoja
Tvoju chuť na jazyku stále cítim
A na prstoch dotyk Tvojich dlaní
Už nikdy sa Ťa nenasýtim
Tak prečo sám zaspávam na svitaní?
Neznášam zlo, si taká istá
A v Tvojom lone túžim pristáť
Ja padám na kolená
Si pre mňa stvorená
Láska nie je príčina
Láska nie je dôvod
Každý deň si iná
Máš mnoho podôb
Láska je len následok
A Tvoje oči sú príčinou
Odkedy na mňa pozreli
Netúžim ísť za inou
Teba som si vybral, Teba som si zvolil
Aj keď prídu chvíle, že naša láska bolí
Prichádza jar, už žiadny mráz
Inému si dala slovo
Sám seba sa pýtam, čo zostane z nás
Mám srdce ťažké jak olovo
Zase si sama a ja som doma sám
Musím sa dívať, ako láska umiera
Vravíš, že aj hviezdy sú proti nám
Veď pozri na postavenie Jupitera
Nechceš byť so mnou, ani s ním
Máš už svoje skúsenosti
Radšej pôjdeš za iným
Vravíš iba plná zlosti
Myslím na Teba, celú noc som hore
Výčitky, hnev, argumenty, zrazu strácam reč
Pomaličky svitá, vidím ranné zore
Aj Tvoj štíhly driek i lýtka, keď kráčala si preč
Je krásne spať zase spolu
A cítiť, že si blízko
V živote hráš hlavnú rolu
Tvoj chrbát hladím tíško
No raz príde koniec, ja to viem
Zostávaš však v mojom srdci, drahá
Končekmi prstov brázdim Tvoje telo, bdiem
Ticho pri mne ležíš nahá
Musíme sa rozlúčiť
Chceš zachrániť rodinu
Zostávaš však dievčinou
Čo nevymením za inú
Až do konca nášho sveta
Budem stále myslieť na Teba
Ja viem, že hrozne znie tá veta
Nič iné mi už netreba
Už zase prichádza jeseň
Čakám, či bude s nami amen
Na srdci mám divnú pleseň
A je ťažké ako kameň
Bože, aká si pekná
Krajšia než obraz Moneta
Kde vo vode ležia lekná
Ľúbim Ťa, kričím do sveta
***
Neviem spať, ešte nie je ani päť
Prstami brázdim Tvoje telo
Učím sa Ťa naspamäť
Keď tu raz nebudeš, hlavou mi preletelo
Končekmi prstov cestujem po mape
Hladím Ti chodidlá, prechádzam na lýtka
Dvaja sa tlačíme na tvrdom kanape
Občas si povzdychneš, keď sa Ťa dotýkam
Krúživým pohybom odbočím na stehná
Sú spolu zovreté, ďalej ma nepustíš
Hlavu máš opretú o moje ramená
Obaja vieme, že takisto nezaspíš
Hltám vôňu Tvojich čiernych vlasov
Po bruchu Ti nežne krúžim
Lesk z Tvojich očí však už zhasol
Viac si ani nezaslúžim
Pevné prsia schované pod tričkom
Márne sa snažia moje dlane
Tvoje ústa viac prahnú za vínom
Takto vyzerá odmietanie
***
Deň bez Teba ťažko plynie
Chýba mi Tvoj teplý dych
Mám pocit, že takto zhyniem
Chcem cítiť Ťa na okamih
Znova som umrel pre lásku
Zahalí ma čierny dym
Na jazyku mám otázku
Kedy že Ťa uvidím
Prstami krúžim Ti po tvári
Si však vzdialená, tak iba v mysli
Tvoj úsmev občas sa mi zamarí
Na vankúši aj krásne oči akoby sa blysli
Keď Tvoje krásne oči zbadám
Hlboká priepasť za nimi
Do neznáma stále padám
Hoc by som nebol jediný
Tvoj pohľad podmanivý
Jemná vôňa i sladký dych
Stvárajú vo mne divy
No občas v srdci cítim vpich
Som zmätený ako Hamlet
Máš nádhernú bielu tvár
Ťaháš ma k sebe ako magnet
Si moje prekliatie a či dar?
Milujem Ťa viac jak včera
Dobre viem, že zajtra ešte väčšmi
Zostáva po Tebe diera
Navždy som Tvoj, láska ver mi
Vankúš mi Ťa pripomína
A na srdci ma omína
Keď Tvoju tvár som držal v dlani
Mám strach, že viac ju nepohladím
Na starom gauči krásna chvíľa
Vedľa mňa si ľahká ako víla
A letný vánok ovieva Ti vlasy
Neviem sa nabažiť tej Tvojej krásy
Rád spomínam na prvé chvíle
Dlaň na bruchu, cítiš motýle
A Tvoja vôňa rozlieva sa po izbe
Držiac sa za ruky ležíme nehybne
Už nemám domov posledné roky
Snáď len tam, kam vedú Tvoje kroky
Bez Teba prázdny je môj byt
Len Ty mu dáš slnečný svit
Úzkosť a samota tam prebýva
Kde o teple Tvojho tela snívam
A preto pokorne za Tebou
Raz vykročím drsnou krajinou
A keď si príde po mňa smrtka s kosou
Vtedy už viac nechcem byť sám
Prosím príď a pohľaď ma nôžkou bosou
Nech liečivý dotyk prúdi do rozjatrených rán