Choď na obsah Choď na menu
 


MARÍNA 2020

Nemožno mi Ťa neľúbiť

Tiež ma život skúšal

Z očí Ti smútok hľadí

No chcem Ti, drahá, sľúbiť

Hoc aj iný sa pokúšal

Počkám, veď sa máme radi!

***

Moje city k Tebe večné

Od chvíle, keď prvý pohľad si mi venovala

Neznámy klinec prikoval ma k stene

Hoc nebol som si istý, či si ma vnímala

 

Už sa blížiš krokom ladným

Srdce mi bije ako zvon

Roky sám, po láske som hladný

A cítim, že nie som z kola von

 

Si ako magnet, čo celý čas ma drží

A Tvojmu čaru nevládzem vzdorovať

Si taká jemná a ja mám chuť byť drzý

O Tvoju lásku sa chcem poruvať

 

Je jún, vonku tak krásne a Ty celá biela

V horúcom vzduchu vôňa omamná

Máš zlato na rukách i v srdci – a je ho veľa

Môžeš byť ženou, čo ma pomazná

 

No nechcem rozkoš na jednu noc

Si príliš dobrá a ja to viem

Od prvej chvíle máš v rukách moc

Hoc nevravím, že Ťa chcem

 

Prvé dni sú ako sen, si moja múza

Vstávam i zaspávam s krásnou predstavou

V mojom srdci o lásku nie je núdza

Vidím sám seba, jak kľačím pred Tebou

 

Sedíš ticho pri mne, keď píšem Ti správu

Túžim o Tebe zvedieť čoraz viac

Samé rany pod pás, kým nenachádzam pravú

No všetko beriem s pokorou, veď zajtra si tu zas

 

Ráno vyšlo slnko, nastal nový deň

A moje vnútro živí nádej, viera

Sám seba sa pýtam, či Ťa ozaj chcem

Odpoveď je jasnejšia než včera

 

Si ešte krajšia ako predtým

Opantala si ma, na prácu niet čas

Príjemná vôňa i dotyk letmý

Tvoj žiarivý úsmev i nežný hlas

 

Jak opustený pes za Tebou chodím

Nesmelo skúmam štíhle lýtka, členky

S radosťou Tvoje prosby plním

Červený lak na nohách i kérky

 

Nervózna si, no pri mne nájdeš kľud

Hoc zatiaľ uhýbam pohľadom

Na moje oči nechceš zabudnúť

Na chvíľku svet patrí len nám dvom

 

Od tej chvíle stále Ťa mám v hlave

Túžim spoznať Tvoje tajnosti i túžby

A často sa Ťa pýtam, že čo robíš práve

Chcem Ti byť oporou, stále naporúdzi

 

Keď si večer líham, šepkám Tvoje meno

A ráno budí ma spomienka na Tvoju tvár

To ešte netuším, aké máš bremeno

No viem, že stískať Ťa by bol krásny dar

 

Kiež by si bola planéta,

čo na mojom nebi žiari

jasným svetlom ako kométa.

Bohyňa, čo stojí na oltári.

 

Vo veľkej diali vidím Tvoj fialový lesk,

vo svojom žiali matne cítim vôňu levandulí

Keď sedela si pri mne, telom mi prešiel blesk

V srdci zahrmelo, keď sme sa minuli.

 

Kiež by si bola planéta,

čo mi na obežnej dráhe krúži

Tvoje oči, nos i pery.... snažím sa dívať dosýta

Hltám vôňu ako v sade plnom ruží.

 

V hlave mi beží krátky film,

vo sne rozpoznávam Tvoju tvár...

Si tá najkrajšia z hviezdnych víl,

byť Tvojím mesiacom bol by dar.

 

Dojímaš ma, aj keď sa to nezdá...

Na orbite očí už mám zase vlahu.

No pritom si len vzdialená hviezda

a letíš preč na mliečnu dráhu.

 

***

Sme si blízki, no zároveň si vzdialená

Počítam dni, kým Ťa zas uvidím

Nemáš čas na stretnutie a neviem, čo to znamená

Bolí ma srdce a od žiaľu nevidím

 

Sedím v súdnej sieni,

zrazu sa pri mne zjavíš.

Som celkom v Tvojom tieni,

no viem, že ma nezradíš.

 

V sále plno hlasov,

no všetky púšťam z hlavy.

Len Tvoj šepot znie tak jasno,

už nič ma nezachráni.

 

Snáď vieš, že hodná si obdivu.

A zrazu nebadane,

cítim Tvoju vôňu podmanivú,

v rukách mám Tvoje dlane.

 

***

Už neverím, že budeš ma chcieť

A opíjam sa na rybách

Nemôže byť všetko hneď

No stále som na pochybách

 

Tvoj hlas v telefóne jasný

Do eufórie prepadám

A deň je zrazu taký krásny

Tak možno predsa šancu mám

 

Zavriem oči, palcom vankúš hladím

A v hlave mám stále Tvoju tvár

Pred nami problém, s ktorým si neporadím

Keď vstanem ráno, na pomoc beriem snár

 

Chýba mi objatie, vôňa i teplý dych

Prepletené telá i prsty na nohách

Už sa vôbec nehanbím, kašlem na ostych

Milujem Tvoju chôdzu i lýtka v silonkách

 

Nechápem, čo sa vlastne stalo

Vždy, keď sme spolu, čas tak rýchlo letí

Obaja chceme viac, stále nám je málo

No berieme ohľady na deti

 

Pastva pre oči, keď vidia Tvoj pevný driek

Zovriem Ti úzky pás, zrazu tesná Ti je blúzka

Máš červeň v lícach, telo Ti robí napriek

Hryziem Ti bradavky a cítim, že si úzka

 

Spaľujúca vášeň Tebou lomcuje

A krv Ti do hlavy stúpa

Tak to má byť, keď sa s láskou obcuje

Veď na bozky nie si skúpa

 

***

Už mesiac sa ma strániš

Všetko je vraj vina moja

Hoc objatiam sa brániš

Bez nich nenájdeš pokoja

 

Tvoju chuť na jazyku stále cítim

A na prstoch dotyk Tvojich dlaní

Už nikdy sa Ťa nenasýtim

Tak prečo sám zaspávam na svitaní?

 

Neznášam zlo, si taká istá

A v Tvojom lone túžim pristáť

Ja padám na kolená

Si pre mňa stvorená

 

Láska nie je príčina

Láska nie je dôvod

Každý deň si iná

Máš mnoho podôb

 

Láska je len následok

A Tvoje oči sú príčinou

Odkedy na mňa pozreli

Netúžim ísť za inou

 

Teba som si vybral, Teba som si zvolil

Aj keď prídu chvíle, že naša láska bolí

 

Prichádza jar, už žiadny mráz

Inému si dala slovo

Sám seba sa pýtam, čo zostane z nás

Mám srdce ťažké jak olovo

 

Zase si sama a ja som doma sám

Musím sa dívať, ako láska umiera

Vravíš, že aj hviezdy sú proti nám

Veď pozri na postavenie Jupitera

 

Nechceš byť so mnou, ani s ním

Máš už svoje skúsenosti

Radšej pôjdeš za iným

Vravíš iba plná zlosti

 

Myslím na Teba, celú noc som hore

Výčitky, hnev, argumenty, zrazu strácam reč

Pomaličky svitá, vidím ranné zore

Aj Tvoj štíhly driek i lýtka, keď kráčala si preč

 

Je krásne spať zase spolu

A cítiť, že si blízko

V živote hráš hlavnú rolu

Tvoj chrbát hladím tíško

 

No raz príde koniec, ja to viem

Zostávaš však v mojom srdci, drahá

Končekmi prstov brázdim Tvoje telo, bdiem

Ticho pri mne ležíš nahá

 

Musíme sa rozlúčiť

Chceš zachrániť rodinu

Zostávaš však dievčinou

Čo nevymením za inú

 

Až do konca nášho sveta

Budem stále myslieť na Teba

Ja viem, že hrozne znie tá veta

Nič iné mi už netreba

 

Už zase prichádza jeseň

Čakám, či bude s nami amen

Na srdci mám divnú pleseň

A je ťažké ako kameň

 

Bože, aká si pekná

Krajšia než obraz Moneta

Kde vo vode ležia lekná

Ľúbim Ťa, kričím do sveta

 

***

Neviem spať, ešte nie je ani päť

Prstami brázdim Tvoje telo

Učím sa Ťa naspamäť

Keď tu raz nebudeš, hlavou mi preletelo

 

Končekmi prstov cestujem po mape

Hladím Ti chodidlá, prechádzam na lýtka

Dvaja sa tlačíme na tvrdom kanape

Občas si povzdychneš, keď sa Ťa dotýkam

 

Krúživým pohybom odbočím na stehná

Sú spolu zovreté, ďalej ma nepustíš

Hlavu máš opretú o moje ramená

Obaja vieme, že takisto nezaspíš

 

Hltám vôňu Tvojich čiernych vlasov

Po bruchu Ti nežne krúžim

Lesk z Tvojich očí však už zhasol

Viac si ani nezaslúžim

 

Pevné prsia schované pod tričkom

Márne sa snažia moje dlane

Tvoje ústa viac prahnú za vínom

Takto vyzerá odmietanie

 

***

Deň bez Teba ťažko plynie

Chýba mi Tvoj teplý dych

Mám pocit, že takto zhyniem

Chcem cítiť Ťa na okamih

 

Znova som umrel pre lásku

Zahalí ma čierny dym

Na jazyku mám otázku

Kedy že Ťa uvidím

 

Prstami krúžim Ti po tvári

Si však vzdialená, tak iba v mysli

Tvoj úsmev občas sa mi zamarí

Na vankúši aj krásne oči akoby sa blysli

Keď Tvoje krásne oči zbadám

Hlboká priepasť za nimi

Do neznáma stále padám

Hoc by som nebol jediný

 

Tvoj pohľad podmanivý

Jemná vôňa i sladký dych

Stvárajú vo mne divy

No občas v srdci cítim vpich

 

Som zmätený ako Hamlet

Máš nádhernú bielu tvár

Ťaháš ma k sebe ako magnet

Si moje prekliatie a či dar?

 

Milujem Ťa viac jak včera

Dobre viem, že zajtra ešte väčšmi

Zostáva po Tebe diera

Navždy som Tvoj, láska ver mi

 

Vankúš mi Ťa pripomína

A na srdci ma omína

Keď Tvoju tvár som držal v dlani

Mám strach, že viac ju nepohladím

 

Na starom gauči krásna chvíľa

Vedľa mňa si ľahká ako víla

A letný vánok ovieva Ti vlasy

Neviem sa nabažiť tej Tvojej krásy

 

Rád spomínam na prvé chvíle

Dlaň na bruchu, cítiš motýle

A Tvoja vôňa rozlieva sa po izbe

Držiac sa za ruky ležíme nehybne

 

Už nemám domov posledné roky

Snáď len tam, kam vedú Tvoje kroky

Bez Teba prázdny je môj byt

Len Ty mu dáš slnečný svit

 

Úzkosť a samota tam prebýva

Kde o teple Tvojho tela snívam

A preto pokorne za Tebou

Raz vykročím drsnou krajinou

 

A keď si príde po mňa smrtka s kosou

Vtedy už viac nechcem byť sám

Prosím príď a pohľaď ma nôžkou bosou

Nech liečivý dotyk prúdi do rozjatrených rán