Choď na obsah Choď na menu
 


BÁSNE 2015

KORÁB

Čierny koráb zakotvil v mojom prístave
a vzal mi všetko, čo mám.
V šere  šepká, ako jej to pristane
a že ju má veľmi rád.
 
V mraze berie jeho teplé ruky,
voňavé pery natíska,
hoci v útrobách prežíva muky,
chce vídať ho tak zblízka.
 
Odrezala kotvu, na mori som zostal sám.
Loď naráža na kameň, dva záchranné člny mám.
 
V diaľke vidím pochodeň,
už nechcem s ňou tráviť deň.
A v noci by radšej spala s ním,
letí za majákom neznámym.
 
Raz budem mať menšiu loď,
No tie malé člny nedám.
A námorník? Len si choď!
Raz povie, Zbohom Madam!

 

UKRYTÁ

Nik nevidí a nikto nevie
Svet čaká naše odhalenie
City sú jak zlodej v skrýši
Čo zakráda sa k Tvojej ríši

Deň sa končí a nebo jasné
Nad hlavami nám slnko zhasne
Do Tvojich očí rád pozerám
Pod hviezdami nebudem sám

V náručí, v objatí... povedz, čo cítiš
Nikdy Ťa nestratím... viem, že sa mýliš

V náručí, v objatí... zrazu máš dosť síl
Hlavou Ti preletí... unesieš sto kíl

V náručí, v objatí... zrazu máš silu rásť
Pri mne si nemusíš... podmienky žiadne klásť

Nikto nevie, nik netuší
Čo šepkal som Ti do uší
Cítiš môj dych na svojej koži
No bojíš sa mi ublížiť

Nikto nevie, nik netuší
Zanechal som stopu v duši
A Tvoje slová tiež mi v ušiach zvonia

I keď si ďaleko, stále krásne voniaš

Nikto nevie, nik netuší
Márne hľadám pokoj v duši

A nájdem ho až v také dni

Keď budeš mi spať na hrudi


ZAKÁZANÁ

Zakázaná láska... uzrela svetlo sveta
Oči zakryla páska... už pár dní v tom lietaš
Zakázaná láska... rada píšeš slovko „faaakt“
Potom ani hláska... je koniec, len voľný pád


Zakázaná láska... len pár hodín nám stačí
Bič na konci plieska... bojíš sa, že ma stratíš
Zakázaná láska... každá minca má dve strany
Myslím na Teba kráska... večer i na svitaní

 

Zakázaná láska... žijeme každý zvlášť
Opri sa o mňa kráska... chcem chrániť Ťa jak plášť
Zakázaná láska... príde, čo má prísť
Voľba je to ťažká, no teraz musíš ísť

 

Zakázaná láska... odišla z nášho sveta

Pribudla ďalšia vráska... bez krídiel neviem lietať

Zakázaná láska, spomínam na Tvoje „faaakt“

Nevydám ani hláska... si voľná ako vták

 

BLAVA

Bratislava, klamstvá, zrada

Manželstvo sa mi už rúca

A cítim, že máš ma rada

Neriešme nás za horúca

 

Vravíš stále, máš dosť času

A ja času tiež dosť mám

Potrebujem Tvoju spásu

I keď trpím v Blave sám

 

Zradila ma už pred rokom

A zrádza ma každý deň

Moje city idú bokom

Nechcem byť jej večný tieň

 

MILUJEM

Milujem zvláštnu farbu Tvojich očí.

Milujem jedinečnosť Tvojich úst,

Čo pár týždňov držia ma v područí

Myslím len na Teba, neviem sa odtrhnúť

 

Milujem korienky na Tvojich vlasoch,

Ich tmavý odtieň, no tiež blond.

Sedíš proti svetlu, nerád by som zhasol

Chcel by som byť Tvoj James Bond

 

Milujem Tvoje názory

Aj zdieľam lásku ku koňom

Chcem do Teba sa ponoriť

Byť pánom Ti aj poskokom

 

PLAFÓN

Na gauči ležím, na plafón sa dívam

O Tvojej láske každý večer snívam

A snáď snívam aj keď už spím,

Že Ťa ešte uvidím

 

V pamäti stále Tvoju jemnú vôňu cítim

Úprimných objatí nikdy sa nenasýtim

Tvoju tvár v dlaniach nežne chcem stískať

Cítim, že srdce Tvoje raz môžem získať

 

No dobre viem, že je skoro a že sa veľmi bojíš

Že príde sklamanie, potom to neustojíš

Že otvoril som náruč, lebo trpím veľmi

Čo však cítim k Tebe, trvá – prosím ver mi!

 

PRÍBEH

Mám veľmi rád, keď sa smeješ

No si krásna, i keď sa mračíš

Trápi ma, keď vôbec neješ

Čo ku mne cítiš, nenaznačíš

 

Bojíme sa vlastných citov

Máme strach si ublížiť

Veľmi skoro som precitol

Nesmiem sa k Tebe priblížiť

 

Obávam sa, že Ťa zraním

A Ty tiež predo mnou utekáš

Čo cítim k Tebe, neprezradím

Tak rýchlo končí príbeh náš


PLAMEŇ

Plameň mojej lásky Ti olizuje pery
Mám taký zvláštny pocit, že Ti môžem veriť
Akosi Ťa poznám, možno až tisíc rokov
Prosím, bejby, zbav ma tých bolestivých okov

No do roka a do dňa... nájdeme si cestu

Leješ olej do ohňa... chcem Ťa za nevestu

Do roka a do dňa... Tvoja láska ma spasí

Poď, opri sa o mňa... chcem hladkať Tvoje vlasy

Do roka a do dňa... bude všetko inak

Neboj sa Ty o mňa... na samotu si zvykám

Do roka a do dňa... už táram dve na tri

Máš predsa svoj život, do ktorého nepatrím


 

MÁJ

Máš krásne oči a hryzieš si pery

Chcem na ne ústami jak na terč mieriť

Máš krásnu tvár a voňavé vlasy

Keď čítaš tie básne, možno Ti vlhnú riasy

 

Tvoj tenký krk bozkávať chcem

Pomaly odhŕňať na blúze lem

Silno Ťa objímam a chrbát Ti hladím

To, že Ťa milujem, Ti zatiaľ neprezradím

 

Myslím na stretnutie, držím Ťa za ruky

Po meste chodíme... Mám pocit, že lietam

No prečo už o pár dní prežívam zas muky?

Nemôžeš viac mi dať a viem, že Ťa strácam

 

Je máj, tešíš sa na každú správu

Čo vyčarí úsmev v tvári

Je máj, našiel som – zdá sa – pravú

Alebo sa mi to marí?

 

Je máj a vzduch vonku krásne vonia

Prstami skúšam teplo Tvojich rúk

Je máj a myšlienky sa v hlavách honia

Bolo to dávno, tak prečo neviem zabudnúť?

 

Je máj a cítim, že láska kvitne

Balzamom je dotyk Tvojich dlaní

Je máj a Ty ticho stojíš pri mne

Bojím sa, že viac Ťa nepohladím

 

MORAVA

Na Moravu idem, vo vlaku sedím práve

Neviem, čo sa deje... stále Ťa mám v hlave

Pred očami obraz, v srdci svojom nosím

Tvoju tvár... chcem sa jej dotknúť, prosím

 

Zanechala si ryhu, ani nevieš akú

Stopu v mojom v vnútri, prestupujem z vlaku

Hodonín... má v sebe zvláštny náboj, iskru

Sme tuším ako ruže, čo nikdy nerozkvitnú

 

Tak málo Ťa poznám, nie si mi ľahostajná

Videl som budúcnosť: naše dlane, dom i stajňa

Neviem Ťa dostať z hlavy - Břeclav, Přerov, Hulín

Cítim sa ako vo sne, snáď sa nezobudím


MAMA

Miluješ svoju rodinu
Vnúčatá Ťa napĺňajú radosťou
Takú chvíľu nevymeníš za inú
I keď roky zápasíš s rozličnou bolesťou

Cítiš, že koniec sa blíži... Ale zvádzaš boj!
A statočne znášaš tápanie lekárov
Často hovoríš o kríži... čo je Tvoj
No všetko vydržíš, veď chceš byť s rodinou

Predkovia vábia Ťa nežným hlasom
Tam hore, kde nič už nebolí
Budete spolu večne, tu dolu život zhasol
Zostane prázdne miesto v širokom okolí

Už nikdy žiadne pohladenie, ani rada
V prípade , že by som v živote zakopol
Tak to proste chodí, keď matku zdravie zrádza
Čas všetko neúprosne zmení na popol


AUGUST

Na posteli sedím, už svitá a neviem spať

Do diaľky hladím, v šere vidím Tvoju tvár

Myslím na množstvo vecí, čo nemali sa stať

A či už by som o ďalšiu lásku stál

 

Čakám na lúče slnka

Snáď prinesú krajší deň

Potôčik lásky, čo v srdci žblnká

Lásku, čo prekročí svoj tieň

 

A kohút v diaľke spieva

Počuť ho čoraz viac

No v srdci sa mi stmieva

Stále stráca jas

 

August sa pomaly blíži

No kde tu stále cítiť vôňu polí

Hľadám cit, čo neublíži

Myslím na chvíľku, keď sme spolu boli

 

Je mi fajn, som ako skala

Srdce mám z kameňa, tak to chodí

Nájdem tieň, čo nezaháľa

A v každej vode sa so mnou brodí

 

A viem, že si šťastná a to ma teší

Hoci sa stále hľadáš a nemáš záujem

Ukázala si mi, že život vie byť krajší

Za to Ti patrí moje ďakujem

 

KARMA

Zostala si iba tieňom
Tej ženy, čo som miloval
Hoci spájajú nás menom
Už som sa Ti zunoval

Zostalo len torzo z krásky
Čo som si vzal pred rokmi
Nezastavíš ďalšie vrásky
Darmo zakrútiš bokmi

Zostarla si na duši
Hoci v tvári stále jas
Čo prišiel po mne netuší
Že falošná si ako fras

Telo mažeš jemným krémom
Biely púder iskru dodá
Svedomie však páchne blenom
Karma, drahá, si Ťa podá